"Tento míľnik je príležitosťou osláviť rozmanitosť a pokrok a zároveň
sa zamyslieť nad spoločnou zodpovednosťou ľudstva za túto planétu," uviedol vo vyhlásení generálny tajomník OSN António Guterres.
Organizácia Spojených národov pripisuje rast svetovej populácie ľudskému
rozvoju, keď ľudia žijú dlhšie, a to vďaka zlepšeniu v zdraví
verejnosti, vo výžive, v osobnej hygiene i medicíne.
Je to však aj výsledok vyššej pôrodnosti, predovšetkým v
najchudobnejších krajinách sveta – z ktorých väčšina sa nachádza v
subsaharskej Afrike –, čo ohrozuje ich ciele rozvoja.
Rast v počte obyvateľov tejto planéty zhoršil aj vplyvy ekonomického rozvoja na životné prostredie.
Avšak kým niektorí odborníci sa obávajú, že osem miliárd ľudí je na
planétu Zem už príliš veľa, iní experti tvrdia, že väčším problémom je
nadspotreba zdrojov najbohatšími krajinami.
"Niektorí experti vyjadrujú obavy, že náš svet je preľudnený," uviedla riaditeľa Populačného fondu OSN Natalia Kanemová. "Teraz jasne hovorím, že samotný počet ľudí nie je dôvod na obavy," dodala.
Joel Cohen z Populačného laboratória na newyorskej Rockefellerovej
univerzite pre AFP vysvetlil, že otázka, koľko ľudí môže Zem zvládnuť,
má dve strany: obmedzené prírodné zdroje a voľbu ľudí.
Ľudia si zvolili cestu, keď spotrebovávajú oveľa viac biologických
zdrojov – napríklad lesy a pôdu –, než dokáže planéta každý rok
zregenerovať (obnoviť).
Nadspotreba fosílnych palív napríklad vedie k vyššiemu množstvu emisií
kysličníka uhličitého, ktorý spôsobuje globálne otepľovanie.
"Sme hlúpi. Chýba nám predvídavosť. Sme chamtiví. Nevyužívame informácie, ktoré máme. V tom spočívajú... naše problémy," uviedol Cohen.
Súčasný počet obyvateľov planéty je viac než trikrát vyšší než v roku 1950, keď ich bolo 2,5 miliardy.
Inštitút pre meranie a vyhodnocovanie zdravia (IHME) so sídlom v
americkom meste Seattle, štát Washington, napríklad v štúdii z roku 2020
odhadol, že svetová populácia dosiahne vrchol v roku 2064 bez toho, aby
niekedy dosiahla desať miliárd, a do roku 2100 klesne na 8,8 miliardy.